Astat je nestaly prvok, ktory dlho cakal na svoje objavenie. Predpokladal ho uz Mendelejev ako tazsi homolog jodu ekajod. V roku 1940 ho umelo pripravili ostrelovanim bizmutu v cyklotrone casticami alfa s velkou rychlostou pri uvolneni dvoch neutronov. Je to radioaktivny prvok. Izotopy astatu sa premienaju ciastocne na bizmut, ciastocne na polomium a obidva prechadzaju vyziarenim castice alfa na olovo. Astat je chemicky pribuzny s jodom lebo sublimuje, rozpusta sa v organickych rozpustadlach a vyskytuje sa spolu s jodom v stitnej zlaze. Tvorbou astatidu strieborneho sa podoba halogenom, ale ma aj kovove vlastnosti a z roztoku siranu sa vylucuje elektrochemicky zinkom. Ako cisty kov sa astat prejavuje osobitne: z vodnych roztokov sublimuje v molekulovej forme. Tuto vlastnost nema ani jeden zo znamich prvkov.