Kyslik ma v zemskej kore zastupenie az 49.5 hmotnostnych % Zeme. Je najdolezitejsim biogennym prvkom. Regulatorom konstantneho obsahu kyslika v ovzdusi je asimilacny proces rastlin, ktore prijimaju oxid uhlicity zo vzduchu a spoluposobenim slnecneho svetla a chlorofylu tak vytvaraju skrob a cukor a vydychuju kyslik, ktory sa vracia spat do atmosfery. Kyslik je plyn bez farby, chuti a zapachu, pri -182.962°C skvapalnie na tmavomodru latku a tuhy tvori svetlomodru latku, podobnu snehu. Predava sa v ocelovych flasiach, ktore sa plnia pod tlakom 17 MPa a oznacuju sa modrym pasikom. Najvacsie mnozstvo kyslika sa dnes spotrebuje v kyslikovych konvertotoch pri intenzifikacii vyroby ocele. Velky vyznam ma aj v lekarstve . Pouziva sa na ozivovanie. Do kyslikovych pristrojov mozno pouzit len sanitny kyslik, neobsahujuci dusik, ktory by mohol sposobit narkozu. V ovzsusi sa stretavame s alotropickou modifikaciou kyslika - ozonom. Ozon je plyn modrej farby a drazdiveho zapachu. Vyraba sa v ionizatoroch.

Se - Selen